Priemyselné metaverzum: od vízie k realite

Možno sa pýtate, prečo sa na virtuálne prostredie používa pojem „metaverzum“. Dôvod je jednoduchý: tento výraz používajú autori sci-fi a ľudia, ktorých zaujíma VR, AR a MR, už celé desaťročia. Slovo metaverzum vymyslel Neal Stephenson v románe Snow Crash z roku 1992 ako alternatívny názov pre „konsenzuálnu halucináciu“, teda spoločný virtuálny priestor, do ktorého sa mohol pripojiť ktokoľvek odkiaľkoľvek na svete. Ešte viac ho rozšíril film Titanic Jamesa Camerona z roku 1997, keď ním Rose DeWitt Bukater označí svoju milovanú loď: „Postavíš mi palác na vrchu Titanicu!“ povie Jackovi Dawsonovi (Leonardo DiCaprio), ten jej ale odpovie: „Titanic sa potopil.“ A ona na to: „Metafora sa ešte nepotopila!“

‍

Vo filme WALL-E z roku 2008 vidíme prvý náznak toho, ako by takáto skúsenosť mohla vyzerať: pred WALL-Em (ROBOTIC VERSION) sa objaví hologram EVY (EXTREME VERSION). O tri roky neskôr vydal Jaron Lanier knihu You Are Not A Gadget, ktorá navrhovala nové spôsoby, ako môžu ľudia komunikovať s technológiou cez zmysly a emócie, a nielen cez myšlienky alebo nápady. Tým nám znova otvorila množstvo možností. Dnes existuje veľa rôznych druhov takýchto technológií, napríklad aplikácie s rozšírenou realitou ako Pokémon GO!, hry so zmiešanou alebo rozšírenou realitou ako No Man's Sky a Roblox či okuliare Magic Leap One Creator Edition a podobne.

‍

Priemyselné metaverzum ako koncept prepája fyzický a digitálny svet. Využíva na to rozšírenú realitu, 3D modely, strojové učenie, umelú inteligenciu a virtuálnu realitu. Cez náhlavnú súpravu alebo okuliare s rozšírenou realitou uvidíte svoj závod ako 3D model, ktorý v reálnom čase ukazuje, čo sa v ňom práve deje. Keď sa všetky tieto technológie spoja do jedného systému, môžete napríklad na diaľku sledovať výkon zariadení a upravovať nastavenia podľa dát zo senzorov rozmiestnených po celom areáli.

‍

Priemyselné metaverzum je užitočné preto, že umožňuje úplne prepojiť závody s okolitým svetom. Pomáhajú pri tom pokročilé zariadenia, napríklad roboty s umelou inteligenciou, ktoré samostatne vykonávajú úlohy, kým ich z veľkej diaľky sledujú operátori. Takéto usporiadanie sa nazýva teleoperácia (alebo telepresencia). Ľudí spája so strojmi aj videokonferenčný softvér na počítačoch, ktoré sú na veľké vzdialenosti prepojené bezdrôtovými sieťami, napríklad Wi-Fi, alebo mobilným signálom cez satelity obiehajúce Zem nad našimi hlavami.

‍

Priemyselné metaverzum môže priniesť veľa výhod. Patria medzi ne:

‍

• Vyššia efektivita - so spoločným prevádzkovým modelom v reálnom čase môžu firmy pracovať lepšie, lebo sa správnejšie rozhodujú a zdieľajú informácie v celom podniku. Dá sa to využiť v každom odvetví, kde treba spolupracovať medzi rôznymi skupinami. Ak napríklad na vašej ďalšej stavbe pracuje päť dodávateľov, spolupráca im pôjde ľahšie, keď budú mať prístup k jednej spoločnej platforme namiesto vlastných dát uzavretých v oddelených systémoch (alebo ešte horšie, keď nebudú používať žiadnu technológiu).

• Vyššia bezpečnosť - keď každý v priemyselnom závode (od vedenia až po pracovníkov na linke) jednoducho vie, čo má robiť a kedy, znížia sa riziká nehôd a celkovo sa zvýši produktivita. Ak napríklad niekto potrebuje pomoc s presunom zariadenia, lebo uviazol za niečím, čo sa nepohne z cesty (napríklad za iným vozidlom), môže to spôsobiť zdržanie alebo aj zranenia pre zle naplánovaný postup. Nestalo by sa to, keby všetci zúčastnení vedeli v každej chvíli výroby presne, čo sa deje.

‍

Čo teda priemyselné metaverzum čaká? Očakávame, že tento prístup bude časom využívať čoraz viac firiem. S príchodom „inteligentnej továrne“ a modelu „Factory-as-a-Service“ (FaaS) bude priemyselné metaverzum čoraz dôležitejšie pri prepájaní ľudí a procesov v priemysle.

‍

Ako pri každej novej technológii, aj tu treba pri nasadení vo veľkom prekonať ťažkosti. Ide napríklad o bezpečnosť, ochranu súkromia a suverenitu dát, a to na úrovni podniku aj jednotlivca, keď zamestnanci používajú v práci nositeľné alebo mobilné zariadenia. Otázne je aj to, koľko informácií o kolegoch či nadriadených by mali zamestnanci vidieť, ako môžu tieto informácie využiť zamestnávatelia a či je vhodné, aby zamestnanci mohli počas celej zmeny vedieť, kto kde pracuje.

‍

Priemyselné metaverzum je nový spôsob, ako vidieť výrobnú halu a pracovať s ňou. Je to virtuálne prostredie, ktoré spája dáta v reálnom čase, grafiku a animáciu do virtuálnej podoby vašej haly. Cieľom je lepší prehľad o výrobnom procese vďaka lepšiemu prístupu k informáciám. Dá sa použiť v každom odvetví, kde sa vo výrobnej hale odohrávajú fyzické procesy. Technológia prináša lepšiu komunikáciu medzi tímami, efektívnejšie využitie zdrojov a menej času stráveného hľadaním informácií.

Je čas vyjsť zo zaužívaných schém a začať si predstavovať, ako by mohla vyzerať budúcnosť, ktorú ovplyvní virtuálna realita. Možnosti sú neobmedzené a mohli by výrazne zmeniť, ako budeme v budúcnosti žiť. Verím, že vám tento článok dal niečo na zamyslenie. Prihláste sa na odber, aby ste sa dozvedeli, keď zverejním ďalší príspevok.